țigan vrăjitoare | Bucharest 2014


V Bukurešti už bolo asi dosť veľa ľudí, no ja ešte nie a keďže to bol naozaj podarený trip, rada sa s vami o tento zážitok podelím.


Moja spolubývajúca, kamarátka, fotografka a spolužiačka Lucia si vymyslela zaujímavú tému na svoju bakalársku prácu – zdokumentovať rumunské veštenie. Ja som sa podujala cestovat s ňou, keďže už dlho Rumunsko je môj cestovateľský sen. Našim primárnym poslaním bolo hľadať, fotiť a spovedať rôzne veštkyne a čarodejnice, ktorých služby sú v Rumunsku vyhľadávanejšie ako služby psychológov.
Vybrali sme sa teda na 10 dní do Bukurešti, bývali sme u najmilšieho couchsurfera na svete a spoznali sme nepoznané.



Najprv by som chcela upozorniť na to, že Bukurešť je nádherné aj strašidelné mesto, ako píše asi každý bedeker – Paríž východu. Je to naozaj tak, ultra lacné a prakticky bez turistov. Doprava, jedlo, celkovo všetko nás na tých 10 dní vyšlo asi tak na 120 eur na osobu, (nerátam letenky, ubytovanie bolo zadara) a to sme vôbec nešetrili, furt sme sa vyvážali taxíkmi a mastili žalúdky nejakými lakocinkami – ak v Rumunsku varia psov, asi by sme to mali začať praktizovať aj u nás, lebo mi tam všetko chutilo neskutočným spôsobom, a to aj napriek mojim zubným ťažkostiam (4 dni pred tripom začala rásť dolná osmička, ktorá sa na cestách samozrejme že zapálila… ešteže Lucia nezabudla zobrať dva litre tatkovej domácej)


Čo sa týka takého mestského turizmu - áno - pozreli sme si všetky tie obrovitánske budovy, do vnútra Čaučeskovho paláca sme sa nedostali, lebo bol (v utorok?) zatvorený, tak sme si ho aspoň obišli (trip na dve hodiny). Ono celkovo to mesto vo vás vzbudzuje dojem, že ste vlastne trpaslík, lebo okolo bulvárov sú nastavané kamenné masívne domy, ktoré sú fakt že monumentálne a mixuje sa tam srašná bieda s totálnym bohatstvom. Tak my sme sa zamerali na to podivné balkánske bohatstvo teda.
Ale osobne odporúčam nevynechať skanzen a špacírku po Parcul Herăstrău a pár pekných barov, napr. Eden, Fabrica a B52.

Skanzen v Bukurešti
fabrica, B52 a undergroundová atmo
Trvalo nám asi tri telefonáty, kým sme sa dovolali našej osudovej veštkyni Mariii Compine. Je to najstaršia a najznámejšia veštica, ktorá sa korunovala za kráľovnú bielej mágie. Jej kúzlo nikto a nič neprekoná, jou. Jej manžel je rumunský cigánsky hlavný sudca a majú okrem iného 12 dcér, všetky sú tiež veštice. Ako sme ale veľmi rýchlo pochopili, tie ženy to vôbec nerobia pre peniaze, je to akási ich sebarealizácia popri deťoch a sú presvedčené, že tým pomáhajú ľuďom. Živia ich manželia, ktorých im vybrali už v útlom detstve rodičia a idú si v rodinných kšeftoch ktoré nazývajú "biznis" a viac sme sa nedozvedeli. Teda dozvedeli, ale nie od nich. Niečo o schránkových firmách sídliacich v daňových rajoch a podobne. Všeci sú cigáni. Necigáni a muži v ich rodine vraj nemajú dar veštenia a čarovania…no všetci bývajú vo vilách zariadených od pivnice až po komín od Versačeho.


Maria bola najprv dosť nevrlá, ale veľmi rýchlo si nás obľúbila a okrem pózovania a veštenia nám dohodila všetky jej dcéry a dohodla nám fotenie s nimi a s ich rodinami. Toto už bol ťažký kaliber aj na Luciu a nášho dobrovoľného prekladateľa, ale naštastie sme to všetko zvládli a stihli nafotiť, bolo to celé sladko vyčerpávajúce, lebo každá z tých žien mala priemerne asi 8 malých detí, i keď musím uznať, že som v živote nevidela deti tak poslušné a vychované a ešte v takom hojnom počte.
Keby sme im povedali rovno, že sme ešte študentky, asi by nám ani neotvorili dvere. Vymysleli sme si teda historku, že robíme repotáž pre slovenské veštecké noviny. Vtedy sme ešte netušili, že projekt naozaj bude uverejnený v niekoľkých časopisoch a na internete ho bude zdieľať aj Rumunský Vice.


Stihli sme si ešte dať jeden mega zaujímavý trip – dedinu Buzescu – čo je čistá halucinácia asi 100 km od Bukurešte. Je to niečo ako rumunský gypsy Hollywood, bývajú tam cigánski baróni, ktorí majú nenormálne majetky a postavili si dedinu, ktorá je síce v uplnej prdeli uprostred ničoho, ale stojí za to. Vyzerá to ako rodisko všetkých kolotočárov sveta, ktorí sa rozhodli postaviť si vlastnú raketu, teda vlastne nie, tortu, alebo možno vilu a žijú všetci na jednej dlhej ulici tvoriacej dedinu. Všetky tie baráky majú malé vežičky, v ktorých žijú stovky vrán, takže ked sme tam prišli, bolo to uplne desivé. Vonku pred domami sedela stará slepá babka a okolo nej krúžili tie vrany. Mne sa pustila krv z nosa a Lucia sa chcela ist niekam vymočiť, ale nikde tam nebola jediná krčma ani krík, kde by sme sa mohli na chvílu skovať a poriešiť to, no nakoniec nám pomohli dve biele stareny, ktoré nás pozvali dnu, a rukami nohami nam poukazovali svoj malý domček a záchodík. Ich domček:

tradičný vidiek

stále populárny spôsob dopravy
Buzescu v plnej kráse

Zážitkov máme mrte, najviac sa nám osvedčilo že úsmev je najdokonalejší komunikačný prostriedok v akejkolvek reči. Stratiť sa neznamená vždy stratiť sa, len nájsť neznámu - no častokrát lepšiu cestu.


Ó! a v Rumunsku sú fakt pekní a charizmatickí muži. Najkrajšie je, že o tom ani nevedia... našla by som si frajera:

A občas sa nájdu aj dve nasmrť unavené ženy zo Slovenska...

Tých fotiek z výletu je omnoho viac, ale snažila som sa krotiť. V lete s Luciou zakladáme amatérsku cestovku HYPSTER GYPSY DYNAMIT, máme v pláne Macedónsko, Bulharsko atd. takže cestovatelia, spojme sa.

helmona

Graphic designer specialising in Logo, Brand identity and Web Design, User Interface, Social Media Marketing and E-commerce. Passionated for creating sharp, professional, unique designs and messages with strong DIY workflow. Weaving words and images into simple narratives which talk to the right people. Never stop self–learning. Painter, Photographer and Jewellery maker in my free time.

No comments:

Post a Comment